Územie dnešnej obce Řeka podobne ako územie Bystrickej doliny bolo v súvislosti s jej polohou kolonizované okrem iného aj valašským obyvateľstvom, ktorého prítomnosť je tam nesporná už v 16. storočí. Prvá písomná zmienka o samotnej obci Řeka pochádza z roku 1644. Jej názov je odvodený od potoka, ktorý ňou prechádza. Jej chotár vznikol formou valašskej a kopaničiarskej kolonizácie, vyčlenením z chotára starších susedných obcí Smilovice a Guty. Takéto osady vznikajúce združovaním už existujúcich rozptýlených horských osád, takto okrem Řeky v okolí v tom období vznikli aj obce Morávka (1620), Krásná (1636), Hamry (1640), Javořinka (1643) či Tyra (1644). Obec mala v roku 1830 spolu 574 obyvateľov. Tento počet do roku 1930 klesol na 449 obyvateľov. V roku 1980 to bolo 497 obyvateľov.
Obec mala vždy prevažne agrárny charakter. Veľa jej obyvateľov však dochádzalo za prácou do priemyselných centier v okolí. Pozemkové knihy obce siahajú až do roku 1787. Tradičnými tu vždy boli ovčiarstvo a salašníctvo. Z poľnohospodárskych plodín v starších dobách siali ovos, ľan a žito. Koncom 18. storočia si aj tu získali čoraz väčšiu obľubu zemiaky, ale aj kapusta a kvaky. Zemiaky sa postupne stali dominantnými. Obci sa teda nevyhol ani s nimi súvisiaci hladomor rokov 1847 – 1848 a následne 1850 – 1856. V minulosti bolo pre obec vždy dôležité aj lesné hospodárstvo a dôležitým zdrojom príjmov bol v obci vždy miestny kameňolom, kde sa ťažil a ťaží známy godulský pieskovec s charakteristickou zelenkastou farbou. Priemyselným spôsobom sa v obci ťaží už od roku 1880. Pre obec vďaka jej horskej polohe sa stal dôležitým aj turizmus. A to pomerne skoro. Už v roku 1930 tam bol podnikateľom Walterom Hoyerom postavený luxusný rekreačný hotel a v roku 1932 bazén. Lokalita sa stala postupne vyhľadávanou turistickou destináciou. 215 Zo židovského obyvateľstva žil v obci Řeka v medzivojnovom období iba Šimon Šteuer, ktorý sa narodil 4. 3. 1888. Pracoval ako úradník. Jeho otcom bol Markus Steuer. Deportovaný bol 17. októbra 1939 a zahynul v koncentračnom tábore. Obyvatelia Řeky však so židovským obyvateľstvom prichádzali pravidelne do kontaktu. To v drvivej väčšine prípadov pri ich cestách do okolitých miest Tešín, Jablunkov, Třinec a Frýdek-Místek.
Priblížime si tak aspoň čiastočne židovskú komunitu v týchto lokalitách a začneme tou najdôležitejšou, nachádzajúcou sa priamo v srdci kniežatstva a neskoršieho okresu, teda Tešíne, kde prítomnosť židovskej komunity možno hľadať už v 16. storočí. Za najstarší židovský rod tu je pokladaný z prvej polovice 17. storočia známy rod Jakuba Singera, ktorý tam prišiel z Ivančic pri Brne. Jeho dom, ktorý zakúpil, fungoval nejaký čas aj ako modlitebňa a on sa postaral aj o kúpu pozemku pre prvý židovský cintorín v meste. Židovská komunita si tu v roku 1838 postavila vlastnú synagógu. Zatiaľ čo v roku 1812 žilo v Tešíne ešte len 98 Židov, tak do roku 1837 sa komunita rozrástla na 327 osôb a do polovice 19. storočia sa dostali aj do mestskej rady. Na začiatku 20. storočia sa komunita v meste rozrástla až na úctyhodný počet takmer dvoch tisícok. Starý židovský cintorín tak začiatkom 20. storočia prestal kapacitne vyhovovať a tak bol postavený nový. Po rozdelení mesta po 1. svetovej vojne sa postupne osamostatňovala aj židovská komunita v Českom Tešíne. Problémom však bolo, že synagóga aj cintoríny zostali na poľskom území. Na československom území však zostala početná komunita, ktorá si v priebehu krátkeho času postavila tri synagógy a zriadila vlastný cintorín. V roku 1930 tam žilo až 1 148 osôb hlásiacich sa k židovskej národnosti. Prevažná časť komunity skončila v nacistických vyhladzovacích táboroch.
Prejdeme ku komunite v dvoch mestách na hranici Moravy a Sliezska, ktoré boli v roku 1943 spojené do jedného, teda Frýdku-Místku. Obyvatelia Řeky tu chodili podobne ako do Tešína za účelom obstarania rozličného tovaru na trhy, či priamo za účelom nákupu rozličných tovarov. Frýdek-Místek sa v prvej polovici 20. storočia stal aj administratívnym centrom tejto oblasti, takže tam nejedenkrát obyvatelia Řeky museli vycestovať. Veľakrát na židovské obyvateľstvo narazili v prípade zastavenia sa v krčme, ktoré si Židia častokrát prenajímali a predávali v nich aj pivo či pálenku vyrobenú rovnako židovskými podnikateľmi. Z radov židovského obyvateľstva pochádzali však aj v mestách pôsobiaci lekári či úradníci.
Prvé záznamy o prítomnosti židovského obyvateľstva v okolí Frýdku-Místku pochádzajú už z obdobia stredoveku. V 18. storočí sa židovskí obchodníci v Tešínsku venovali predovšetkým obchodu s dobytkom, pálenkou, tabakom a vlnou. Prvý záznam o prítomnosti Židov priamo vo Frýdku pochádza z roku 1636. K širšiemu usádzaniu židovského obyvateľstva tu však došlo až na začiatku 18. storočia. Vo Frýdku sa usadila väčšia židovská komunita ako v susednom biskupskom Místku. Medzi prvými rodinami vo Frýdku nachádzame Mojžiša Liebermanna, ktorý neskôr prijal rodové meno Munk (Munck). Majiteľ panstva Frýdek František Vilém dovolil usadenie sa v meste len jemu a jeho rodine v roku 1708. Prenajal si panské mýto a istý čas prevádzkoval aj krčmu. Jeho hlavnou podnikateľskou aktivitou však bol obchod s korením. Postupne do Frýdku pribúdali aj ďalšie židovské rodiny.
Postupne židovskí obchodníci ovládli v oblasti Frýdku, Místku a v celom Pobeskydí v podstate všetky prvky textilného priemyslu. V roku 1794 žilo v rakúskom Sliezsku na základe povolenia pobytu 229 židovských rodín. V danom roku týmto tolerovaným rodinám bol oficiálne povolený pobyt na území Sliezska, naopak všetci ostatní Židia, vrátane moravských, mali byť vypovedaní. V prvej polovici 19. storočia vznikli väčšie židovské komunity na hranici Moravy a Sliezska, teda aj vo Frýdku a Místku. Reformy, ktoré postupne začali zrovnoprávňovať židovské obyvateľstvo s ostatným započali v roku 1848 a toto spôsobilo rozsiahlu migráciu židovského obyvateľstva. Prvú modlitebňu mala miestna komunita v Koloredove, ktorý je dnes súčasťou Frýdku-Místku.
Čo sa týka vývoja počtu židovského obyvateľstva v rakúskom Sliezsku, tak v roku 1850 ich tam žilo už 2 456, v roku 1869 to bolo 6 123 Židov a v roku 1890 už 10 042 Židov. Na prelome rokov 1863 – 1864 bol založený prvý náboženský spolok združujúci židovské obyvateľstvo Frýdku, Místku a okolia. Jednou z jeho prvých akcií bola výstavba synagógy vo Frýdku, na ktorú im vyčlenil bezplatne pozemok arcivojvoda Albrecht Habsburský. Synagóga bola dokončená v roku 1865, kedy bola aj vysvätená. V roku 1890 sa mala oficiálne zlúčiť židovská náboženská obec pre Frýdek-Místek. Táto židovská obec sa mala stať aj samostatnou, čo sa po niekoľkoročných snahách podarilo od 10. januára 1896. V tom istom roku došlo aj k prestavbe synagógy, ktorá tak mala zodpovedať vtedajším potrebám náboženskej obce. Prvé pokusy o zriadenie židovského cintorína vo Frýdku spadajú už do obdobia 1864 – 1880, avšak narážali na problém s vhodným pozemkom. Dovtedy boli Židia z tejto oblasti pochovávaní na cintoríne v Tešíne. Až v roku 1880 bol pre židovskú obec zakúpený vhodný pozemok nájomcom miestneho pivovaru Ignácom Kolbanom. Začalo sa na ňom pochovávať v roku 1892. Židovská synagóga bola v júni 1939 vyrabovaná a zapálená. Následne už nebola obnovená a v decembri 1940 bola zbúraná. Z Frýdku-Místku bolo do koncentračných táborov odvlečených 280 Židov, z ktorých sa naspäť domov údajne vrátilo iba 15. Podľa údajov historicko-dokumentačnej komisie zomrelo z oblasti Frýdku-Místku počas druhej svetovej vojny 398 Židov.
Najbližšia židovská komunita k Řeke sa rozvinula v neďalekom meste Třinec. Prvé židovské obyvateľstvo sa tam začalo usádzať okolo polovice 19. storočia. Rozvoj komunity súvisel s rozvojom železiarne. V roku 1880 tam žilo 45 Židov, v roku 1900 to bolo už 83 Židov a v roku 1930 tam žilo 138 Židov. Podľa posledného súpisu z 16. septembra 1939 tam žilo 122 Židov, z ktorých veľká časť bola poslaná do koncentračných táborov, pričom potvrdených obetí holokaustu je z tohto mesta najmenej 72 osôb. Židovská komunita si v Třinci postavila v rokoch 1929 – 1930 vlastnú synagógu, ktorá bola však zničená 1. septembra 1939. V roku 1880 tam bol založený nový cintorín, na ktorom bola vyhradená časť pre pochovávanie židovského obyvateľstva. Osud židovskej komunity tu pripomína pamätná tabuľa osadená v roku 2004 na priečelí Smetanovho domu.Z okolitých židovských obcí je potrebné spomenúť aj neďalekú židovskú obec v Jablunkove. Prvá židovská rodina sa tam spomína už v roku 1737. Židia v Jablunkove spadali pod židovskú obec v Tešíne. V roku 1880 žilo v Jablunkove 105 Židov, v roku 1901 to bolo 95 a v roku 1930 to bolo 61 Židov z celkového počtu 3 574 obyvateľov. Miestna komunita si v Jablunkove zriadila v roku 1908 svoj vlastný židovský cintorín. Synagóga tam nikdy postavená nebola, avšak židovská obec si tam aspoň prenajímala modlitebňu v priestoroch domu číslo 165 pôvodnej Hasičskej ulice, dnes plk. Velebnovského. Väčšina židovského obyvateľstva z Jablunkova zomrela v nacistických koncentračných táboroch. Údajne prežili len dvaja.
V povojnovom období nastal podobne ako na Slovensku problém s navrátením sa do pôvodnej vlasti. Židovskí utečenci boli sústreďovaní po vojne v špeciálnych táboroch v Karvinej a Moravskej Ostrave. Aj tak však územím Tešínska prešlo množstvo židovských utečencov bez toho, aby ich úrady zachytili. Navyše úrady odmietali vydávať československé doklady Židom hlásiacim sa v roku 1930 k nemeckej národnosti a taktiež poľským Židom, aj napriek tomu, že išlo o osoby narodené či pred vojnou žijúce na tomto území. Rovnaký problém bol s vracaním cez vojnu skonfiškovaného majetku.
